Dakujem, mam ku Marquezovi rovnaky vztah. Ocakavala som, ze on nikdy nezomrie - vobec by ma neprekvapilo, keby bol nesmrtelny, viac ma prekvapila jeho smrt. A z tej knihy mam najradsej poviedku o tom, ako rodicia vecer odchadzaju za svojim programom, mali chlapci zostanu sami doma, sadnu do clna, ktory vydrankali od rodicov, vezmu vesla a cely vecer sa clnkuju po izbe zaliatej svetlom, ktore sa linie zo ziarovky pod stropom.... uchvatne... a v Sto rokoch ma fascinuje opis, ako krasna Remedios vesia plachty, fuka vietor, slnko svieti, plachtybelostne ziaria v slnecnom svetle vonaju kvety - ano, ja ich pri citani citim a pocujem aj sum vetra v korunach stromov, a potom ju ten vietor spolu s plachtou unesie na nebesia.... Ach, taky sa uz nenarodi....
Mne sa jeho knihy jednoducho nepacia, a to som ich precitala 4 a piatu Opadane listie som po 20 stranach jednoducho nechala tak, i ked nerada nedocitavam knihu, ale ze naco stracat cas. Cele tie jeho diela su take opisne, vsetko opisuje, i to co sa deje, opisuje ako to prebieha.
Od pána spisovateľa (pre mňa určite) som prečítala - námatkovo na ktoré si spomínam: 100 rokov samoty, Generál v labyrinte, Láska v čase cholery, Opadané lístie, Kronika vopred ohlásenej smrti - s tou som začínala), Plukovníkovi nemá kto napísať, Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke, Zlá hodina, Spoveď stroskotanca, Román nášho života, 12 povídek o poutnících, Na paměť mým smutným courám, O láske a iných démonoch. Milujem jeho magickú atmosféru a som rada, že pre mňa jeho smrťou nenastane 100 rokov samoty. Nestotožňujem sa s jeho niektorými názormi, ale po jeho knihe siahnem vždy, keď potrebujem ukľudniť.
Ocakavala som, ze on nikdy nezomrie - vobec by ma neprekvapilo, keby bol nesmrtelny, viac ma prekvapila jeho smrt.
A z tej knihy mam najradsej poviedku o tom, ako rodicia vecer odchadzaju za svojim programom, mali chlapci zostanu sami doma, sadnu do clna, ktory vydrankali od rodicov, vezmu vesla a cely vecer sa clnkuju po izbe zaliatej svetlom, ktore sa linie zo ziarovky pod stropom.... uchvatne...
a v Sto rokoch ma fascinuje opis, ako krasna Remedios vesia plachty, fuka vietor, slnko svieti, plachtybelostne ziaria v slnecnom svetle vonaju kvety - ano, ja ich pri citani citim a pocujem aj sum vetra v korunach stromov, a potom ju ten vietor spolu s plachtou unesie na nebesia....
Ach, taky sa uz nenarodi....
Ja si myslím, že nie je mŕtvy