reklama

Eslovenčina je ťažká - jazyková škola

V polovici 80-tych rokov som dostal štipendium a prišiel som do Bratislavy. O ceste a prvých dojmoch som už písal dva články. Teraz napíšem ako sme na jazykovej škole žili a učili sa po Slovensky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)

Jazykové školy

V 80-tych rokoch boli na Slovensku 3 jazykové školy. Najstaršia bola v Senci, druhá bola v Herľanoch a tretiu a najnovšia otvorili vtedy, keď som ja prišiel do Bratislavy, na Šoltésovej ulici, vedľa Justičného paláca. Jazykové školy boli špecializované. V Senci boli študenti, ktorí sa pripravovali na zdravotnícke a prírodovedné školy, v Herľanoch boli študenti technických škôl a v Bratislave študenti ostaných smerov UK a ekonómie. Ja som prišiel študovať jadrovú fyziku na MFF a tak som zostal v Bratislave. Na jazykovej škole bolo všetko: tam sme bývali, mali sme jedáleň aj triedy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhý septembrový týždeň sme začali chodiť do triedy.  Do mojej išli tí, čo mali ísť na MFF UK, boli tam dve Grékyne, jeden Sýrčan, traja Laosania a ja (všetky farby a vône sveta!). Prvý semester sme mali najviac hodín slovenčiny, ale okrem nej sme mali matematiku, fyziku, a aby sa doba nezaprela, v druhom semestri sme mali aj základy MRH (dejiny medzinárodného robotníckeho hnutia). 

Učíme sa po Slovensky

Na prvé hodiny slovenčiny si stále pamätám: To je izba. Izba je veľká. V izbe je obraz. atď. Neskôr vstúpili do deja p. Kováč a p. Kováčova, ktorí mali syna Janka. Vetu: „Janko chodí do školy“ sme si do španielčiny foneticky preložili ako: „Janko jode (čítaj: chode) en la escuela“ (Janko vyvádza v škole).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na začiatku sme mali najväčšie problémy s výslovnosťou. Slovenčina má oveľa viac zvukov ako španielčina. V španielčine nepočujeme rozdiele medzi „b a v“, „h a ch“ alebo „č, š a ž“, Arabi napríklad nerozlišovali medzi „b a p“, niektorí študenti z Ázie nerozlišovali medzi „l a r“ atď. O problémoch s výslovnosťou som písal celý jeden článok môžete ho čítať a dozviete sa aj prečo „Eslovenčina“.

Obdivujem trpezlivosť našich učiteľov, ktorí nás počúvali prvé týždne, keď sme čítali otrasne. Pamätám sa na takúto príhodu: Laosania boli starší a mali sa učiť za učiteľov Matematiky, ale mali veľký problém so slovenčinou. Myslím si, že niektorí nevedeli po slovensky, ani keď po 6 rokov skončili vysokú školu. Keď sme už boli niekoľko mesiacov na Slovensku, učiteľka našla jeden článok o oficiálnej návšteve laoského prezidenta a dala to čítať jednému z nich. On začal pomaličky takto : Vvvv Če—ss kossss looo veeennn sss ku až kým nenašiel meno laoského prezidenta, ktoré s veľkým úsmevom rýchlo prečítal. Ostatní sme sa smiali, lebo nikdy predtým nič rýchlo nečítal. Potom sme sa snažili my prečítať meno ich prezidenta, ale naši laoskí kolegovia neboli nikdy spokojní s našou výslovnosťou :0) . 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale ani my sme nečítali o moc lepšie. Pamätám si ako som na izbe čítal takéto slova: čelobek (človek), Čeralok (žralok – nevedel som čítať Ž) a pomaličky zlepšoval svoju výslovnosť. Eslovenčina bola tvrdý oriešok!.  

Matematiku a Fyziku sme sa učili z knihy pre maturantov. Cieľom nebolo, aby sme sa učili tieto predmety, ale aby sme sa učili terminológiu: rýchlosť, zrýchlenie, voľný pád, gravitácia, atď. 

Študenti

Na jazykovej škole boli študenti z celého sveta. Z latinskej Ameriky boli z Bolívie, Kolumbie, Kostariky, Ekvádoru, Kuby, Nikaraguy, Venezuely a Peru. Každý rozprával svojim prízvukom, ale všetci sme si rozumeli. Teda skoro všetkým som rozumel. Na začiatku som vôbec nerozumel Kubáncom. Kubánci rozprávajú takou zvláštnou španielčinou. Oni nevyslovujú „S“, spájajú slová a rozprávajú veľmi rýchlo. Napríklad kým ostatní študenti z latinskej Ameriky by sme čítali Zvolen ako „Esbolen“ Kubánci to čítali ako „ebolen“ (strašné :0 ) .  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som býval v Peru a videl som napríklad mexickú telenovelu, smial som sa z ich prízvuku. Ja som bol presvedčený, že len my, v Peru máme čistý jazyk. Kolegovia z iných krajín ma rýchlo vyviedli z omylu, keď začali napodobňovať peruánsky prízvuk. Po toľkých rokoch mimo domoviny som stratil svoj prízvuk, ale vždy sa teším, keď ho v Peru počujem.    

Zahraniční študenti prišli v 80-tych rokoch z rôznych dôvodov. Kubánci boli najlepší, boli dôkladne vybraní a na Slovensko prišli študovať odbory späté s jadrovou energiou. Študenti z Nikaraguy prišli po revolúcii. Vtedy sa ešte u nich bojovalo. Niektorí prišli priamo z frontu, niektorí prišli len s tým čo mali na sebe oblečené.

Študenti z Peru prišli cez rôzne kanály. Ja som mal „vládne“ štipendium. To boli také, ktoré ČSSR dala vláde Peru (počul som, že takto ČSSR platila časť svojho príspevku do OSN) a naša vláda to cez jeden inštitút ponúkala peruánskym záujemcom. Väčšina štipendií bolo „straníckych“. To boli také, ktoré KSČS (Komunistická strana Československa) dala KSP (Komunistickej strane Peru)  a tá ich dala deťom svojich členov, alebo takým mladým, čo pracovali rok zadarmo pre KSP, a potom cestovali do socialistických krajín. Po návrate mali pomôcť materskej strane. Jedna kamarátka malá štipendium cez medzinárodnú organizáciou novinárov, otec bol ľavicový novinár a vybavil pre ňu štipendium, atd.     

Mamičky

Neviem prečo, na jazykovej škole sme hovorili vrátničkám „mamičky“, ale tak to bolo. Ja si pamätám hlavne na jednu. Bola to dôchodkyňa, maličká, ale strašne na nás kričala. Vždy sa na niečo hnevala: že sme moc hluční, že beháme po chodbách, že sme prišli neskoro, že sme búchali dverami, atď., a vždy na nás pokrikovala, ale ja som jej často nerozumel. Nevedel som prečo práve jej tak málo rozumiem, keď som už nejaký čas na Slovensku a už som ostatným dosť rozumel. Po čase som sa dozvedel, že táto mamička „vypráviala“ výrazným záhoráckym nárečím. 

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 10 rokov. Som majiteľ CK Eslovaquia travel a sprevadzam krajiny Latinskej Ameriky: Peru, Bolivía Ekvador, Mexiko, Guatemala, Čile, Argentina, Belize a Honduras. Som byvali majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Peru - InkoviaDobývanie PeruPeru - zvyky a kultúraPeru - GastronomiaSlovensko a JaPeru - Mesta a PamiatkyPeru - CestopisyAmazonský pralesOpera a kultúraNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu