reklama

Zdravotníctvo v Peru

O zdravotníctve sa mi píše ťažko. Mám nedávne spomienky na hospitalizáciu môjho otca. Ako som písal už predtým, v Peru, ako v celej južnej Amerike, je obrovský rozdiel v platoch. Na jednej strane sú bohatí ľudia, ale aj stredná trieda, ktorá si môže dovoliť služby, ktoré si na Slovensku nedovolia ani bohatí a na druhej strane je tu nižšia trieda, ktorá pracuje za veľmi málo peňazí, a tým umožňuje luxus strednej triedy. To je vidieť aj v zdravotníctve.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

V Peru je povinné poistenie zamestnancov v jednej štátnej zdravotnej poisťovni: „Seguro Social“. Zamestnanec a zamestnávateľ povinne prispievajú doň. Existuje ale jeden rozdiel oproti Slovensku, ak si zamestnanec kúpi zdravotné poistenie v súkromnej poisťovni, prispieva len časťou do štátnej poisťovne, tzv: solidárnou dávkou.

Môj brat je riaditeľom jednej firmy a tá mu platí ako benefit súkromné poistenie. V predchádzajúcej firme mu platili len polovicu tohto poistenia. Poistenie stoji mesačne približne 300 eur (existujú rôzne súkromné poistenia, môj brat má jedno z tých lepších). To mu dáva možnosť vybrať si z veľkej skupiny súkromných nemocníc. Súkromné nemocnice majú rôzne úrovne a tomu prislúchajúce ceny. Brat si môže vybrať či pôjde do lacnejších nemocníc, alebo do drahších. V lacnejších má skoro všetko v cene poistenia, v drahších musí doplatiť. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Súkromné nemocnice

Ako vyzerajú súkromné nemocnice?. Najlepšie sú luxusné: komunikujete s recepčnou, ktorá Vám dá presnú hodinu, na návštevu. Keď prídete do nemocnice, recepčná Vás odprevadí k lekárovi, tam čaká maximálne jedna osoba. Ak idete napríklad na gynekológiu, žena dostane župan, aby sa prezliekla a potom ide k lekárovi. Ak budete hospitalizovaný dostanete izbu s dvoma posteľami, s TV a vlastnou kúpeľňou. Návštevy sú povolené od 8am do 10pm. Keď príde lekár, návšteva uvoľni izbu a ide do čakárne, atď. 

Lacnejšie súkromné nemocnice vyzerajú ako nemocnice na Slovensku, ale nemusíte čakať dlho na lekára. Hospitalizácia je ako v luxusnejších, ale vybavenie izieb je skromnejšie. My sme platili rodičom poistenie v jednej súkromnej nemocnici. Mesačne sme platili asi 40 eur. Poistenie znamenalo, že mali zľavu na služby nemocnice. Napríklad: Návšteva lekára stála 15 eur ale moji rodičia platili 5 eur. Lieky dostavali v nemocničnej lekárni s 30% zľavou. Za nemocničnú izbu sme platili len tretinu ceny, atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môj otec minulý rok ochorel. Súrodenci ho zobrali do nemocnice a lekári hovorili, že je to vážne. V nemocnici povedali, že otec musí ísť na ARO. Aby ho prijali, požadovali zálohu 2000 eur. Brat zálohu zaplatil. Bolo to tak vážne, že súrodenci mi volali, aby som prišiel čo najrýchlejšie do Peru. Prišiel som o par dní. Na letisku ma čakal brat a išli sme hneď do nemocnice. Prišiel som asi o 9pm a bol som do 11pm s otcom. Otec sa ten deň trochu zotavil tak ho dali z ARO na izbu a preto som mohol s nim byť.

Kým som prišiel do Peru môj otec bol na ARO 6 dni a mali sme účet viac ako 3000 eur. Každý deň na ARO stal skoro 500 eur, keď ho dali na izbu účet narástol „len“ o 100 eur denne. Účet nám dávali každé ráno aby sme vedeli, ako sme na tom. Hneď na druhý deň ráno som išiel do pokladne a platil 800 eur za mňa. My sme 4. súrodenci a každý mal platiť štvrtinu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Starostlivosť v nemocnici bola veľmi dobrá, lekár chodil asi 4 krát za deň, sestrička častejšie, dva krát denne upratovali izbu. Každá jedna návšteva lekára bola pekne na učte na druhý deň. Moja mama a ja sme tam boli stále, súrodenci boli v robote, ale stále chodil niekto na návštevu. Večer sme boli aj desiati, niektorí boli na izbe, ostatní vonku v čakárni.

Po asi šiestich dňoch sa stav môjho otca znovu zhoršil a povedali nám, že ho musia znovu dať na ARO. Prijali sme tu správu, ale začali sme riešiť peniaze. Hovorilo sa aj o predaji domu mojich rodičov. Ja som mal kamarátku, ktorá študovala na Slovensku a pracovala v jednej nemocnici štátnej poisťovne a volal som jej, či nám nepomôže dostať otca do nemocnice kam mal nárok, a kde by mal všetko zadarmo. Ona mi prisľúbila pomôcť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Štátna zdravotná poisťovňa (ŠZP)

Do ŠZP môžu chodiť zamestnanci. Neplatia tam ani za lekárske služby ani za lieky. Obyčajne dostavajú generické lieky. Vybavenie nemocníc je ako na Slovensku. Keď idete k lekárovi, niekedy strávite celý deň, kým sa dostanete na rad. Čakárne sú vždy preplnené. Najťažší problém je dostať sa do nemocnice na hospitalizáciu. Poistenci môžu isť len do nemocnice kam patria podľa miesta bydliska. Nemocnica je vždy preplnená a nie sú voľné postele. Na izbu sa dostanú len najťažšie prípady. Teda len také, čo predtým ležia na pohotovosti. Ale ani na pohotovosti nie sú voľné postele. Ľudia čakajú na chodbách zakrytí vlastnými dekami. Niektorí majú horúčky, iní dostali aspoň infúzie a čakajú na posteľ na pohotovosti.

Kamarátka nám pomohla tak, že prijala môjho otca na pohotovosť v nemocnici ŠZP do ktorej nepatril. Poslala poň sanitku do súkromnej nemocnice a mala ho vo svojej, kým sa neuvoľnila posteľ na pohotovosti, kam môj otec patril. Potom ho poslala sanitkou do nej. Môj otec si takto ušetril pobyt na chodbe. Ale ani na pohotovosti nebolo o nič lepšie.

Na pohotovosti bola povolená hodina návštevy denne a len jedna osoba mohla vojsť. Chodila moja mama a neskôr len plakala a rozprávala nám, že to tam vyzeralo ako vo vojnových filmoch. Veľké miestnosti kde boli postele jedna vedľa druhej na pravo a na ľavo a aby sa zmestilo viac ľudí, dali postele aj na chodbu medzi posteľami. Dvaja ľudia neprešli vedľa seba. Pacienti ležali aj na chodbách, lekári a sestričky nestíhali.

Takto ležal môj otec dva dni a potom ho dali na izbu. Ja si myslím, že to urobili, aby im nezomrel na pohotovosti. Na druhý deň, čo bol na izbe zomrel. 

Toto je stav zdravotníctva v Peru, na ktorý má prístup stredná trieda. Nižšia stredná trieda a chudobní ľudia to majú ťažšie. O tom napíšem inokedy. 

Ako som písal na začiatku, o zdravotníctve sa píše mi veľmi ťažko. Neviem sa vyrovnať s jeho stavom v Peru. Neviem sa vyrovnať s bezmocnosťou, ktorú som tam cítil. Myslím si, že môj otec si nezaslúžil tie posledné dní, keď do systému prispel 40 rokov. Na druhej strane dvaja súrodenci doteraz splácajú pôžičku za túto hospitalizáciu a za pohreb. Ja som rád, že teraz bývam na Slovensku.

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 10 rokov. Som majiteľ CK Eslovaquia travel a sprevadzam krajiny Latinskej Ameriky: Peru, Bolivía Ekvador, Mexiko, Guatemala, Čile, Argentina, Belize a Honduras. Som byvali majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Peru - InkoviaDobývanie PeruPeru - zvyky a kultúraPeru - GastronomiaSlovensko a JaPeru - Mesta a PamiatkyPeru - CestopisyAmazonský pralesOpera a kultúraNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu