V Peru to bolo dávno. Ak si dobre pamätám, na začiatku 80-tych rokov. Pozbierali sme všetky bločky, ale aj príjmové lístky za služby od súkromníkov. U nás bolo podmienkou, aby bloček, alebo skupina bločkov boli aspoň za 100 soles. Takto sa riešil jeden problém: aby ľudia neoddelili jeden nákup na niekoľko bločkov. Doma, raz za mesiac sme dali všetky bločky na stôl. Najprv sme vybrali tie, čo boli za sumu väčšiu ako 100 soles a tie sme dali každý jeden do samostatnej obálky. Potom sme začali sčítavať bločky tak, aby boli najbližšie nad 100. To sme robili deti. Mama to vymyslela ako cvičenie matematiky J .
Bločky sa dávali do obálok a na každú obálku sa dal papier s menom, adresou a telefónnym číslom. Obálky sa chodili do nádob v Supermarketoch. Supermarkety boli radi, lebo ľudia tam chodili, aby vhodili svoje obálky a keď tam už boli, niečo aj kúpili. Neviem koľko rokov to takto fungovalo, ani prečo sa to skončilo. Pamätám si, že vtedy sme pýtali bločky všade.
Na Slovensku
Neviem, ako bude fungovať bločková lotéria na Slovensku. Myslím si, že systém je príliš komplikovaný, ale súhlasím s tým, že sa niečo robiť musí. Ja považujem nedať bloček, ako nekalú konkurenciu. My v reštaurácii dávame bloček vždy a každý mesiac bojujeme s tým, aby sme platili všetky odvody a dane. My máme pomerne drahé menu. Menu stoji 5,40 eur, ale nedá sa porovnať , keď dvaja kuchári musia prísť skoro ráno do reštaurácie, aby navarili 8 rôznych omáčok, pričom kupujeme napríklad čerstvý špenát za 8 eur kilo namiesto špenátového pretlaku za 50 centov 250 g, alebo čerstvú bazalku za 16 eur kilo, namiesto balíčka so sušenou bazalkou za 50 centov. Oproti tomu syr na vypraženie stoji v Metre 40 centov kus (je pravda, že často obsah mlieka je veľmi nízky) , hranolky 30 centov porcia a majonéza 15 centov a práca kuchára ( treba na to kuchára?) . Proti týmto jedlám nevieme konkurovať, ale sme radi, že máme svojich klientov, ktorí ocenia náš prístup a najväčšia radosť je vidieť, ako niekedy čakajú vonku na voľný stôl.
Tiež chodím s kolegami z práce na menu a často sa stáva, že nám nedávajú bločky. Niektorí nás poznajú tak vedia, že nie sme kontrola, iní vedia, že sa ponáhľame, tak nechávame peniaze na stole. Vedia, že keď budú dostatočne meškať, my odídeme bez bločka. Menu za 4 € bez bločka, je reálne príjem 4 € + 80 centov DPH (čo nedajú štátu) a keby tie 4 € priznali ako zisk, museli by platiť 23% daň, čo je 92 centov. Tak celková cena je 5,72 eur. Toto ja volám nekalá konkurencia.
Čo teraz funguje v Peru
V Peru zamestnal daňový úrad brigádnikov. Boli to študenti ekonómie, ktorí chodili a kupovali niekedy len pár cukríkov. Ak nedostali bloček, hneď za nimi vstúpila do obchodu daňová kontrola. Obchod dostal pokutu a bol zavretý prvý krát na 3 dní. Zavreli to tak, že prelepili dvere obchodu s veľkou červenou páskou daňového úradu, aby tam nikto nemohol vojsť a nalepili veľký oznam pre ľudí „V tomto obchode sa nedali bločky uzavretý do..“ . Niekedy je imidž najcennejší majetok.