Moja mama
Moja mama nechodieva pravidelne do kostola. Môže vynechať nedeľnú omšu, ale nevynecháva modlitby. Okrem toho chodí do YMCA. To je kresťanská organizácia, ktorá pôsobí na celom svete. Ešte pred druhou svetovou vojnou pôsobila YMCA aj na Slovensku. Mama je súčasťou jednej skupiny, ktorá sa stretáva každý týždeň, najčastejšie u nás doma, čítajú spolu bibliu a modlia sa spolu. Medzi sebou si pomáhajú a robia aj charitu. Niekedy chodia do starobincov a prinesú tam oblečenie a čistiace prostriedky (väčšina starobincov u nás patrí rôznym charitatívnym organizáciami a štát ich nefinancuje). Vždy, keď cestujem do Peru, prinesiem preto staré oblečenie (čo sa mi zmesti do kufra), ale aj staré okuliare, ktoré odovzdajú chudobným.
Dvakrát do roka chodia do chudobných časti mesta a varia pre chudobné rodiny. Pred Vianocami im robia vianočný olovrant typický pre Peru (varenú čokoládu a talianske sladké pečivo Panetone), okrem toho rozdávajú deťom staré hračky.
Môj Otec
Môj otec zomrel minulý rok. To isté čo som písal o mame robil, kým vládal, aj môj otec. Môj otec veľmi často dával almužnu. Nemohol prejsť okolo žobráka bez toho, aby mu nehodil nejakú mincu. Mama hovorila, že s otcom je lacnejšie chodiť taxíkom, ako autobusom, lebo do našich autobusov často chodia chudobní predávať drobné veci ako cukrovinky, ceruzky, ihle a nite, atď. Môj otec musel od každého niečo kupovať.
Po pohrebe rozprával môj brat nasledujúcu príhodu o otcovi: keď mal brat asi 6 rokov videl, ako nejaký starý žobrák vošiel do nášho domu. Môj brat kričal na otca a otec vyšiel z kuchyne a videl žobráka a vošiel znovu do kuchyne. Môj malý brat si myslel: „Otec išiel po palicu a teraz ho tak zbije“, ale môj otec nevyšiel hneď, tak brat utiekol na druhé poschodie a našiel tam metlu a vrátil sa a kričal na otca: „Tu mám palicu“ a zrazu videl ako môj otec vyšiel z kuchyne s tanierom teplej polievky. Brat rozprával, že roky sa hanbil za svoje správanie.
Dedinská komisia pre náboženské otázky.
Môj kamarát Carlos, ktorý študoval v Prahe, má českú manželku a rozprával mi, čo sa im stalo, keď išli bývať spolu s dvoma deťmi do Huacho (čítajte: guačo), mestečko blízko Limy. Oni sú celá rodina neveriaci.
Povedal mi, že keď manželka chodila po deti do školy, vždy iný rodič spolužiaka ich detí sa ku nej pridal a celú cestu ju sprevádzal a rozprával sa s ňou o bohu. Raz sa môj kamarát stretol s bývalým spolužiakom, ktorý mu rozprával, ako do mesta prišla jedna rodina, kde sú všetci neveriaci a ako v tej škole majú starosti o nich a všetci sa modlia, aby aj oni stretli boha a dokonca vytvorili komisiu a striedajú sa, aby ich priviedli na vieru J .
Ja
Ja som neveriaci. To u nás je veľký problém, nie tak pre mňa ako pre moju rodinu, ktorá sa trápi aby som neskôr našiel svoje teplé miesto tam hore. Ja rešpektujem vieru svojej rodiny a som veľmi vďačný za etické princípy, ktoré mám a ktoré pramenia z tejto viery.
Moja mama sa modlí za nás všetkých, ale za mňa dva krát viac (potrebujem to!). Ja som presvedčený, že boh ju miluje tak, ako ona miluje jeho a počúva jej modlitby. Raz mi povedala, že sa stále modlí, aby jej deti mali VEĽA roboty, aby nikdy nemali problémy s peniazmi. A vtedy som všetko pochopil. Vtedy som mamu presvedčil, aby sa radšej modlila, aby sme mali vyšší plat J .
Ja som sa fakt nevydaril.