Los mučačos po 25 – rokoch

Autor: Carlos Arturo Sotelo Zumarán | 27.10.2014 o 8:26 | (upravené 28.10.2014 o 8:21) Karma článku: 12,42 | Prečítané:  8565x

Väčšina z nás mala medzi 18 – 22 rokmi,  keď sme dorazili na Slovensko. Všetci sme boli  izolovaní od rodiny. Ja som dostával 1 list mesačne a telefonoval som s rodinou dva krát do roka. A teraz je to veľká radosť, keď sa po roku opäť stretneme.  

V 80-tych rokoch študovalo na Slovensku v priemere 180 študentov z Latinskej Ameriky. Ako sme sa sem dostali som popísal tu. V roku 1990 som skončil Vysokú školu a spolu s rodinou som odišiel do Peru. Študenti z Kuby museli odísť domov a dokončili školu na Kube. Študenti, ktorí sem chodili cez komunistickú stranu, prestali chodiť a počet zahraničných študentov začal prudko klesať. Takto nejako sa skončilo obdobie zahraničných študentov 80-tych rokov na Slovensku.

Počas  prvého novembrového víkendu sa po 4. krát stretneme v CASA INKA „los mučačos y mučačas“ (chlapci a dievčatá,) čo sme tu vtedy študovali. Niektorí prídu po prvý krát po vyše 20-tich rokoch, ale sú aj takí, ktorí nevynechali ani jedno stretnutie. Zase budeme počuť krik, plač, objatia, smiech a spomienky. Niektorí budú hovoriť ešte plynulo po slovensky a niektorí budú s problémami hľadať potrebné slová. Môžete hádať, kto cez tento víkend bude posledný odchádzať zo známych bratislavských diskoték latinskoamerickej hudby: „La Fiesta“, „Havana“ a „Zelený strom“. Aj keď už nemáme 20 rokov, patrí tanec stále k našim najobľúbenejším činnostiam.  

Za tieto 4 roky prišli na stretnutie ľudia priamo z Kolumbie a z Peru, dvaja bývalí študenti prišli z USA, jeden prišiel z Izraela, ostatní prišli z Európy: zo Španielska, Švajčiarska, Grécka, Nemecka, Anglicka, Holandska a Českej Republiky. Niektorí sme zostali na Slovensku.  

Prvý deň si dáme zraz všetci v CASA INKA, tam bude to veľké stretnutie. Teším sa hlavne na tých, ktorí tu neboli niekoľko rokov. Na druhý deň budeme hľadať známe študentské pochutiny: vyprážaný syr, guľášovú polievku, bryndzové halušky, kofola, vinea a veľa, veľa piva. Potom  máme v pláne navštíviť tieto hrady: Čachtický, Beckov a Trenčiansky. Neskôr navštívime ďalšie pamätihodnosti ako internát Družba, Mladosť, Bernolák, alebo jazykové školy v Senci a na Šoltésovej ulici. Niektorí možno prídu s vlastnými deťmi, ktoré možno budú staršie ako my, keď sme sem prišli študovať.  

Celý rok čakám na toto stretnutie: Juanita bude taká pekná ako vždy?, Nubia bude tancovať do vyčerpania?, Thomas bude stále predseda UNELAE (asociácia latinskoamerických študentov)?, Jolanda sa spoji s nami cez skype a bude kričať z Mexika?.

Väčšina z nás prežila na Slovensku 6 krásnych rokov a ako som napísal na začiatku, boli sme pomerne izolovaní od vlastných rodín, ale myslím si, že svoju druhú rodinu sme našli tu.  Väčšina z nás, čo to zažila má zo Slovenska tie najlepšie spomienky a je len dobre, že teraz sa takto stretávame aspoň 3 dni do roka.                 

 

Pridané 28.10.2014 o 8:15

Práve mi písala Yolanda z Mexika. Nebude kričať a plakať cez skype. Keď prečítala tento článok plakala domov a kúpila si letenku a priletí do Viedne piatok aby sa stretla s nami.  

 

Viac o tom ako sme študovali na Slovensku:

Prečo som študoval na Slovensku?

Prvé dní na Slovensku

Jazyková škola

Prvé dojmy z Bratislavy

Univerzita

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?