Eslovenčina je ťažká - Univerzita

Autor: Carlos Arturo Sotelo Zumarán | 5.5.2014 o 8:14 | Karma článku: 13,23 | Prečítané:  49748x

V polovici 80-tych rokov som dostal štipendium a prišiel som do Bratislavy. Po roku na jazykovej škole som konečne nastúpil na univerzitu. Najprv som sa presťahoval na internát. Prvý deň v škole som spoznal svojich slovenských spolužiakov... 

Mená

So spolužiakmi som sa prvý krát stretol na prvých prednáškach. Aby som si zjednodušil výslovnosť mien svojich spolužiakov, postupne som každého premenoval. Prvý bol Pájaro (pozdravujem do CERNu). Pajaro (čítajte: pacharo) mi povedal cestou zo školy, nech poviem niečo po španielsky. Ja som sa spýtal, že čo asi, a on povedal, nech poviem vták. A vták je Pájaro. Keďže som si na začiatku nevedel spomenúť na jeho meno, začal som ho volať jednoducho Pajaro a volám ho tak do teraz. Pájaro mi neskôr povedal, či viem prekladať: „Arriba, arriba, ándele, ándele (Tí, čo videli „Speedy Gonzales“, vedia o čo ide).  Ďalší bol Amigo. Amigo sa sám naučil po španielsky, aby mohol počúvať cez rádio futbalové zápasy španielskej ligy. Amigo už predtým používal také meno. Spolužiaka, ktorý bol silnejší som volal Gordo. Gordo znamená tučný, ale nemysli sa to ako urážka.

Neskôr som spoznal matematikov. Palo po španielsky znamená palica alebo drevo. Tak som volal spolužiaka s menom Paľo Kučerak, Cucharón (čítajte: kučarón - znamená žufaňa) alebo celým menom Cucharón de palo (drevená žufaňa). Paľo Lisý bol Palo Liso (hladká palica). Atď. Po viac ako 25. rokoch ich stále tak volám.  

Niektoré slovenské priezviská sa vyslovujú ťažko a ja som si to takto uľahčil. Opačný problém mali vietnamskí a iní ázijskí študenti. Oni to vzdali hneď na začiatku. Keď videli, že tí, čo hovoríme európskymi jazykmi nevieme vyslovovať správne ich mená, sami si vybrali slovenské mená. Často to robili podľa dátumu v kalendári.            

Slovenčina

Keď som po roku skončil jazykovú školu, bol som presvedčený, že som pripravený do školy. Ale veľmi som sa mýlil: „Eslovenčina“ je veľmi ťažká. Chodil som na prednášky, ale učiteľom som rozumel asi len polovicu. Všetko, čo napísali na tabuľu, som prepisoval, ale na internáte, keď som to čítal, som tomu často nerozumel. Spolužiaci mi požičiavali prednášky, ale najviac som sa učil z kníh aj so slovníkom. Ja som učiteľom rozumel všetko až v treťom ročníku.

Spolubývajúci

Na vysokoškolský internát som sa presťahoval hneď, ako som skončil jazykovú školu. Deň predtým ako sa začal ročník na VŠ, prišiel môj spolubývajúci: Bača. Bača bol Záhorák a ako som písal už skôr, som mal problém porozumieť záhoračine. Bača sa veľmi snažil hovoriť spisovne, ale občas bolo vidieť ako hľadá slová. Aj tak som dopadol lepšie, ako kamarát z Kolumbie, ktorý býval s Maďarom. On sa naučil po maďarsky a zvykol povedať, že sa naučil „ďalší svetový jazyk“.  

Pri prvej príležitosti ma Bača pozval na Záhorie. Spoznal som jeho rodinu a aj záhorácke víno: „kyseué ale veseué“. Na Záhorí bolo super, bola to moja prvá návšteva u spolužiaka. Bača nepokračoval v štúdiu a potom som ho nikdy viac nevidel, ale dúfam, že si prečíta tento blog a ozve sa, ako desiatky iných známych, ktorí mi už napísali.  

Bača chodieval na internát v nedeľu večer a Bačova mama mi posielala koláče a iné jedla. Aj ďalší spolužiaci mi dávali koláče od svojich mám, keď prichádzali na internát. Po katastrofálnej internátnej strave bola nedeľa večer najlepší deň v týždni. Za to som vďačný maminkám mojich spolužiakov.   

Učitelia

Pamätám si na viacerých učiteľov z MFF. Fyziku a matiku mám rad, tak som sa učil s chuťou. Dobré meno som si urobil, keď som dostal na predtermíne z matematickej analýzy jednotku (predtým som vyriešil asi 500 príkladov z Demidoviča).

Na skúške z Fyziky I som nemal také šťastie. Učil vtedy docent Hajossy a bola to najťažšia skúška prvého ročníka (takzvané sito). Skúšku som spravil na prvý krát, ale dostal som trojku. Ja som mal samé jednotky a „ešte stále“ som bol presvedčený, že keď som dostal štipendium musím sa veľa učiť. Tak som Docentovi Hajossimu povedal, že prídem ešte raz. Hajossy sa potešil a mi požičal aj Feymanové prednášky z fyziky a ešte mi povedal, že mám veľa čítať po slovensky. Nie je dôležité ani čo, len aby bolo čo najviac nech si zlepším slovnú zásobu a budem lepšie rozumieť aj iné slovenské knihy.

Na skúšku som išiel aj druhý krát a znovu som dostal trojku a ja som stále chcel lepšiu známku. Tak som išiel tretí krát a z písomky som dostal dvojku a som sa veľmi potešil ale Hajossy si pamätal, že na prvej skúške som nevedel otázku z „momentu hybnosti“ a dal mi ju znovu a znovu som nevedel a dostal som tú istú trojku čo mi ponúkol dva týždeň skôr.     

Druhý učiteľ, na ktorého si pamätám, je Martin Mojžiš. Teraz ho často vidím v TV ako vysvetľuje „ľudskou rečou“ fyziku . Martin bol vtedy mladý asistent a mal veľký záujem o to, aby sme fyziku aj pochopili. Mal nás na cvičeniach z kvantovej mechaniky a keď zistil, že niečo som nerozumel, musel som chodiť k nemu na doučovanie. Ja som veľmi vďačný za tie roky na takej kvalitnej škole a aj keď sa jadrovej fyzike nevenujem myslím si, že lepšie som si nemohol vybrať.

Minulý rok som skončil VŠE v Bratislave. Chodil som externe a môžem povedať, že som sklamaný. Za tie roky sa úroveň študentov, ale aj pedagógov veľmi znížila. Je mi to ľúto. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?