Stretnutie dvoch svetov

Autor: Carlos Arturo Sotelo Zumarán | 7.4.2014 o 10:28 | Karma článku: 13,39 | Prečítané:  11735x

Stalo sa to pred 500 rokmi. Bolo to v marci 1528. Prišli po mori, vo veľkej lodi, ktorá nám pripomínala plávajúci dom. Celí boli oblečení v tvrdých a lesklých oblekoch. Takéto materiály sme nikdy predtým nevideli. Neviem, z akej planéty prišli. Možno ich poslal sám boh Wiracocha? Vyzerali trochu ako my, ale mali vlasy aj na tvári. Niektorí boli čierni. Tí nemali také oblečenie, možno ich chránila farba. Náš Curaca, múdry a statočný človek, zobral čiču (kukuričné pivo) a iné darčeky a išiel ich privítať... Takto nejako by bol obyvateľ Tumbes  vyrozprával prvé stretnutie medzi obyvateľom inkskej ríše a mimo-andsko-zemšťanmi ...

Francisco Pizarro dobyvateľ Peru

Francisco Pizarro (čítajte: Fransisko Pisaŕo) sa narodil v roku 1478 v meste Extremadura v Španielsku. Bol nemanželským synom šľachtica a slúžky, bol negramotný. Býval spolu s matkou v chudobnej časti mesta a ako dieťa pásol prasce. Keď mal 15 rokov, Krištof Kolumbus sa práve vrátil z „Indie“. Mladý Francisco musel počuť o tomto objave a ako mnoho iných španielov, musel snívať o dobrodružných cestách.         

V roku 1502 išiel do Ameriky. Bol to vysoký, statočný a dobrý vojak, ale nikdy nebol dobrým jazdcom. Zanedlho bol už veliteľom. V roku 1513 bol členom expedície, ktorá objavila Tichý Oceán. Neskôr zostal v Paname, kde bol guvernérom a mal „Encomienda“ („Feudálne panstvo“) a 150 indiánov v ostrove Taboga.

V 1524 Francisco Pizarro založil družstvo: Compaňia (čítajte kompanía) spolu s Diegom de Almagro a Hernandom de Luque, aby pripravili expedíciu s cieľom dobyť Peru. O Biru (neskôr Peru) sa rozprávalo v španielskych kolóniách. Malo to byť veľmi bohaté územie, plné zlata a striebra.

Prvá expedícia

V tom čase sa v Amerike často zakladali dobyvateľské družstvá. Družstvo neskôr hľadalo dobrodruhov, ktorí by sa  chceli pripojiť k pripravovaným vyprávam. Ľudia, ktorí sa zúčastňovali takýchto výprav, neboli zamestnancami družstva. Každý sám doniesol vlastné zbrane a ak mal, aj kone. Družstvo platilo lode a zabezpečovalo logistiku cesty. Ľudia, ktorí išli mali nárok na časť koristi.

V roku 1524 štartovala prvá expedícia. V dvoch lodiach išlo 80 dobrodruhov a 4 kone. Prvá expedícia nemala úspech. Po takmer roku sa vrátili. Za ten čas boli na rôznych ostrovoch a bojovali s indiánmi, ale nenašli žiadne bohatstvo. Diego de Almagro v jednej bitke prišiel o  oko. 

Druhá expedícia

Druhá cesta trvala 2 roky od 1526 do 1528. Asi 160 ľudí išlo na dvoch lodiach. Počas tejto cesty Španieli stretli jednu indiánsku obchodnú loď. Ľudia na lodi mali zlaté a strieborné objekty. Španieli zajali indiánov a zobrali im šperky. V septembri 1527 sa jedna loď zastavila na „Isla del Gallo“ (ostrov kohúta), ktorý v súčasnosti patrí Kolumbii. Druha loď sa vrátila do Panamy po zásoby a pre nových dobrodruhov.

Ľudia, ktorí zostali v „Isla del Gallo“, mali veľa problémov. Stále museli bojovať s indiánmi. Nemali zásoby a zomierali na tropické choroby. Po čase vojaci povstali a chceli sa vrátiť do Panamy. Pizarro nesúhlasil a mal príhovor k ľudom. Urobil mečom dlhú čiaru na zem a povedal: Kto zostane na tejto strane sa vráti porazený do Panamy. Tých, čo prejdú na opačnú stranu, čaká tvrdá práca a utrpenie, ale aj sláva a bohatstvo po dobytiu Peru. 13 ľudí prešlo na opačnú stranu. Ostatní sa nalodili a odišli do Panamy. Trinásti zostali na ostrove, kde šesť mesiacov čakali na posily.

Ostrov Kohuta

Keď sa loď vrátila z Panamy, títo ľudia sa pridali k čerstvým posilám a pokračovali na ceste do Peru.  

Blízke stretnutie tretieho druhu

Po čase Španieli našli mesto pri pobreží. Mesto sa v súčasnosti vola Tumbes. Španieli neskôr písali, že mesto mal viac ako 1000 kamenných domov, malo usporiadané ulice a veľké námestie. Na začiatku sa s „Curacou“ (čítajte kuraka) stretli jeden španiel a jeden čierny otrok. Pre Inkov bol černoch veľkou atrakciou. Dotýkali sa ho a chceli zistiť či nebol niečím namaľovaný. Potom prišlo druhé stretnutie: v ňom Španieli darovali Inkom 2 prasce, kohúta a sliepku. Inkovia darovali španielom lamy alpaky (Španieli ich volali: Inkské ovce), zlaté a strieborné šperky a rôzne rastliny. So španielmi odišli aj dvaja mladi indiáni, ktorí sa neskôr vrátili ako prekladatelia.     

Španieli odišli, ale dobýjanie Inkskej ríše sa po tichu začalo. Španieli nechali vírusy a baktérie, ktoré Inkovia nepoznali. Ľudia z Tawantinsuya (Inkskej ríše) zomierali po tisícoch. Pár rokov neskôr Huayna Capac, Sapan (vládca) Inka zomrel na „neznámu“ chorobu a chvíľu po ňom aj jeho syn Nina Cuyuchi následník trónu. Toto spôsobilo krvavú občiansku vojnu. Obyvatelia Inkskej ríše si tieto udalosti vysvetľovali ako boží trest.

Áno, Španieli neprišli z vesmíru ale Inkovia neboli pripravení na stretnutie s mimo-andsko-zemšťanmi ....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?