Ako bojovali Inkovia?

Autor: Carlos Arturo Sotelo Zumarán | 14.1.2014 o 8:20 | (upravené 14.1.2014 o 12:27) Karma článku: 14,36 | Prečítané:  22763x

Inkovia nebojovali v noci. Inkovia nebojovali v lete. Inkovia nepoznali železo. Inkovia za menej ako 100 rokov dobyli celý andský svet. Ako to dokázali?

Keď sa Španieli stretli s ríšou Inkov, táto sa rozprestierala na ploche viac, ako dvoch miliónov km2 a mala viac, ako 10 miliónov obyvateľov. Inkovia túto veľkosť územia dosiahli za menej ako 100 rokov.

Príprava na vojnu

Ríša Inkov bola na prvom mieste dobyvateľskou ríšou. Keď sa Inkovia rozhodli dobyť nejaké územie, postupovali takto:

Najprv pripravovali logistiku. Celá inkská ríša bola poprepájaná cestami a na dôležitých miestach boli sklady. Tieto sklady boli spravované inkským správcom. Sklady museli byť plné predtým, ako vojsko vyrazilo. Spolu s inkským vojskom išli tisíce lám, ktoré niesli zásoby. 

Ak cieľ nebol dôležitý, vojsko viedol generál z inkskej šľachty. Ak sa očakával veľký boj, vojsko viedol sám Sapan Inka. Inka sa musel ukázať ako schopný vojak, ináč by mohol byť nahradený (v Inkskej Ríši vládol najschopnejší).

V Cuscu sa pripravili dary pre Curaca (čítajte: kuraka), t.j. vládcu vybraného etnika. Inka sa ku nemu premiestňoval na nosidlách. Nosidlo bolo zo zlata a bol ozdobené pierkami exotických vtákov. Inka mal na oblečení platne zlata. Keď sa približoval ku územiu, ktoré chcel dobyť Syn Slnka“ žiaril, ako sám jeho otec. Inkská garda mala tiež žiarivé oblečenie. Vojsko bolo primerané sile protivníka. Najväčšie vojsko mal Sapan Inka „Tupac Yupanqui“ (čítajte: tupak jupanki), keď dobyl sever Peru a Ekvádor. Odhaduje sa, že vojsko malo 200 000 vojakov.

Prvým krokom bolo používať „Princíp reciprocity“. Ak Curaca nesúhlasil s „Prosbou“ (čítajte hrozbou), aby sa pripojil k ríši, začal sa boj.

Inkské vojny

Keď protivník nebol silný, (Inkovia mali špiónov všade), Inkovia pripravovali vojsko z roľníkov a len vo vedení boli profesionálni vojaci inkskej šľachty. Vieme, že keď Inkovia bojovali na juh od Limy a boje trvali viac ako čakali, zastavili boje počas leta na pobreží. Pre ľudí z Ánd bolo veľmi teplo a nechcelo sa im bojovať, a okrem toho sa mohli vrátiť do svojich dedín a zasadiť plodiny. Po sezóne sa vrátili k vojne.     

Inkské vojsko cestovalo so šamanmi a ak im bohovia neboli naklonení, tak nebojovali. Tak isto z náboženských dôvodov nebojovali v noci. Pár rokov po dobytí Peru „Manco Inka“ (čítajte: Manko Inka), ktorý bol dovtedy „bábkovým vládcom“ povstal proti Španielom a obkľúčil ich v Cusco. Bol by ich býval porazil, keby ich nebol nechal oddychovať a zoskupiť sa každú noc. Raz počas noci Španieli ušli z Cusca a dostali sa k „pevnosti“ Sacsayhuaman, kde sa neskôr ubránili.

Dôležitá tiež bola disciplína. Inkské vojsko nikdy neopustilo formáciu (ako rímske légie). Keď Španieli zajali Sapan Inka v Cajamarque (čítajte: kachamarka), Inka bol ako vždy na nosidlách a Španieli zabíjali nosičov jeden za druhým a vždy, keď niekto padol, druhý zobral jeho miesto, aby Inka nebol zajatý.

Inkské  zbrane

Inkovia nepoznali železo. Železná ruda sa našla v Peru až začiatkom 20. Storočia. Inkské zbrane boli hlavne z kameňa, alebo z prírodného skla. Inkské vojsko bolo tvorené rôznymi etnikami. Každé etnikum bolo rozdelené na dve skupiny. Skupiny medzi sebou súťažili. Každé etnikum bojovalo so zbraňami typickými pre dané etnikum.

Inkovia používali praky, „boleadora“ (dva alebo tri kamene v kožených obaloch spojené povrazom – používa sa do dnes pri love v Andách), „Macana“ (palice, kde na konci bola taká hviezda z kameňa), „Mazos“ (ťažké palice, v ktorých boli vpichnuté kusy kameňa, alebo skla), kamenné, alebo medené sekery, luky, šípy a oštepy.

Čo sa stalo s porazenými?

Súviselo to s tým, ako dlho sa bojovalo. Často zabili Curacu a ďalšie osoby z jeho rodiny. Keď boli boje veľmi kruté, Inkovia boli schopní dať zabiť všetkých mužov a vyrábali napríklad bubny z kože porazených. 

Niekedy presťahovali celé dediny do oblasti, kde boli potom izolovaní. Niekedy ich zobrali ako „Yana“ (otrok – sluha). Už nebývali so svojimi ľuďmi, ale na pozemkoch Inku, alebo iného šľachtica. Neboli klasickými otrokmi (aspoň nie všetci) lebo vieme, že niektorí boli dosadení ako Curaca iného porazeného etnika, alebo boli použití na administratívne účely.  

Prečo Inkovia bojovali?

Hlavný dôvod bol, samozrejme, získať zdroje. Hlavné zdroje boli ľudia, ktorí pracovali a platili dane, a poľnohospodárske pozemky. Na sever možno išli kvôli mušliam, ktoré boli dôležité pre ich obrady. (Mali zlato, striebro a drahokamy ale nie mušle z teplých vôd!) .

Druhý dôvod bol „Princíp reciprocity“. Inkovia stále museli hostiť poddaných, hlavne šľachtu a Curacas a najľahší spôsob, ako získať dary pre nich, bol cez dobyvateľské vojny. 

Ďalší dôvod bol: Čo urobíš keď máš obrovské vojsko a nebojuješ?

 

Poznámka pod čiarou:

Inka, alebo Sapan Inka bol vládca Tawantinsuyu (Inkskej ríše). Nie je známe, ako sa volalo etnikum Inkov. Obyvatelia ríše ich volali „Ušatí“ lebo si zväčšovali ušné laloky.

Tawantinsuyo je meno Inkskej Ríše. Tawa znamená štyri, Suyo oblasť, intin znamená spojenie. Tawantinsuyo znamená štyri oblasti spojené.

Quechua (čítajte: kečua) je meno skupiny jazykov, ktorými hovoria dnešní obyvatelia peruánskych, bolívijských a ekvádorských hôr. Je to skupina jazykov (ako slovanské jazyky). Sú dve veľké skupiny jedna na severe Peru a druhá okolo mesta Cusca. Ľudia z týchto dvoch skupín medzi sebou sa už nedohovoria. Inkovia používali ich jazyk ako integračný nástroj, keď bolo nejaké etnikum pripojené k ríši, mali sa naučiť Quechua. Predtým sa v Andách hovorilo viac ako 100 jazykmi. Meno Quechua použil prvý krát španielsky farár. Quechua sa používal ako hlavný evanjelizačný jazyk. Obyvatelia ríše ich jazyk volali „runa simi“ jazyk ľudu. Druhý najdôležitejší jazyk je Aymara, ktorý sa používa v Puno a v Bolívii.

Quechua je tiež názov „andského etnika“. Teda tých čo v súčasnosti hovoria po kečuansky. Predtým, ako ich Inkovia dobyli boli: Andahuaylas, Caňaris, Huancas, Huaylas, Apurimos, Puquios, Moches, atď.  každá skupina mála aj vlastný jazyk.

My sme sa v škole učili o Inkskej ríši a obyvateľoch tejto ríše sme volali Inkovia. Robí to väčšina historikov v Peru, preto budem naďalej používať takéto pomenovanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?