Vianoce v Peru

Autor: Carlos Arturo Sotelo Zumarán | 18.12.2013 o 8:20 | Karma článku: 17,24 | Prečítané:  4935x

Vianoce v Peru sú o ihličnatých stromoch a snehu na nich. Áno, ale stromy sú umelé a sneh je vata z lekárničky. Peru je na opačnej strane zemegule a kým je na Slovensku zima, v Peru je leto, preto sú Vianoce o slnku, teple, neskôr o pláži ale hlavne o rodine.

Vianoce sú veľkou rodinnou oslavou. Vianoce sa obyčajne oslavujú u babky. Keď som býval v Peru, na Vianoce bolo vždy doma veľa ľudí: Stretne sa celá rodina - babka, dedo, deti a vnuci, niekedy sa pridá teta, aj bratanci a sesternice. Vyzdobí sa aj vianočný stromček, ale zásadne umelý. Nikto v Lime by nikdy nezoťal strom kvôli Vianociam (sú príliš vzácne). Pod stromčekom sú darčeky. Rozdiel oproti Slovensku je, že vianočná večera a následné otváranie darčekov sa uskutočňuje po polnoci. Deti bojujú so spaním tak, aby mohli vidieť darčeky ešte v ten deň, ale malé deti obyčajne zaspia.      

Santa Claus po peruánsky

             Santa Claus je z USA ale pohon našiel u nás  

Vianočná večera

Tradičná vianočná večera v Peru je moriak a v poslednom čase aj pečené prasa. Moriaky bývajú veľké (aj 12 – 13 kg podľa veľkosti rodiny). Takéto veľké moriaky sa nezmestia doma do pece, tak si ich ľudia dávajú upiecť do pekárne. V pekárňach si potrebujete rezervovať miesto dopredu. Dajú Vám „časenku“ a 24.12. počas celého dňa chodia ľudia so svojim pripraveným moriakom a dajú ho upiecť, po pár hodinách sa vrátia, zaplatia a zoberú upečeného moriaka domov. Tak Vianoce sú aj o správnej pekárni ...  

Moriak sa jedáva s ryžou (ináč v Peru jedávame ryžu každý deň) a s jablkovým pyré, alebo s ovocným šalátom. Moriaka podľa mňa jedávame preto, že obyvatelia spojených štátov jedia moriaka na deň vďakyvzdania. Tak isto z TV máme vianočné stromčeky „so snehom“. Väčšina ľudí v Peru nikdy sneh nevidela.

Pred večerou je olovrant. Na olovrant mávame varenú čokoládu a „Panetón“. Panetón (Panettone) je taliansky vianočný koláč, doniesli ho talianski prisťahovalci. Aj na prípravách Vianoc, rovnako ako v našej gastronómii, alebo v našich ľuďoch sa stretol celý svet.

V Peru nie je zvykom toľko variť a toľko piecť ako na Slovensku. Tak isto nie sú také tradičné zvyky ako sú tu. Čaká sa na polnoc a ľudia sa úderom polnoci objímajú a si želajú Veselé Vianoce („Feliz navidad“). V domoch bývajú naaranžované jasličky, ale bez Ježiška. Ježiško sa položí o pol noci. V Peru veríme, že vtedy sa Ježiš narodil. U nás doma je zvykom, že Ježiška dá do jasličiek najmenší člen rodiny, ktorý je schopný ho tam dať.       

Peruánske jasličky

           Tradičné jasličky z mesta Ayacucho v CASA INKA

V Peru zvyknú firmy darovať zamestnancom aspoň panetón. Väčšie firmy darujú vianočné koše, kde okrem panetonu, môže byť šampanské a rôzne iné pochutiny, alebo aj moriak.

Stanovanie a pláž

Vianoce sú rodinnými oslavami, ale neskôr na nový rok sa v Lime chodí na pláž. Je to ako otvorenie letnej sezóny. Veľa ľudí zvykne stanovať na pláži a čakať tam na príchod nového roka.

Vianoce v Mexiku

Keď som býval skoro 4 roky v Mexiku zaujal ma jeden zvyk, čo tam majú. Sú to „Las Posadas“ (Hostince). Je to zvyk, ktorý vymysleli španielski mnísi, aby prekryli indiánsky sviatok, ktorý sa oslavoval par dní pred Vianocami.  

„Las posadas“ sa oslavujú od 16.12. do 23.12. Oslavujú príbuzní, kamaráti, alebo susedia. Stretnú sa jednom dome a rozdelia sa do dvoch skupín. Jedna skupina zostane v dome a druhá skupina ide von a čaká pred dvermi. Skupina vonku reprezentuje Jozefa a Máriu na ich ceste do Betlehema a skupina vo vnútri reprezentuje ľudia na ceste, ktorou išli Mária a Jozef, a ktorí im dovolili prespať.

Skupina vonku spieva, že sú unavení a hľadajú miesto na spanie, vo vnútri odpovedajú, že oni nie sú hostinec a nikoho nepustia. Prvá skupina spieva, že s nimi ide kráľovná nebies a že je tehotná. Neskôr ich pustia dovnútra a všetci spolu spievajú:

Entren Santos peregrinos, peregrinos, reciban este rincón.
Aunque es pobre la morada, la morada, se las doy de corazón.

Vstúpte svätí pútnici, prijmite toto miesto

aj keď naše obydlie je chudobné dáme Vám ho zo srdca.

Potom všetci vstúpia a začína sa oslava. Na oslave sa rozbije „piňata“. Piňata je taká kartónová hviezda odlepená farebnými papiermi a naplnená cukríkmi, malými hračkami  a ovocím. Piňata sa používa v celej latinskej Amerike, hlavne na detských oslavách, ale v Mexiku aj počas Posadas. Keď sme bývali v Mexiku naši susedia nás zvykli pozývať na takéto oslavy, dostavali sme vytlačené texty a veselo sme s nimi spievali.  

Na zaver Vám chcem všetkým želať: „Feliz navidad y un próspero aňo nuevo“  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?