reklama

Ako fungovala Inkská Ríša?

Inkský svet bol iný, ako západný svet. Bol dlho nepochopený španielmi a peruánska historiografia začala prepisovať rôzne kapitoly španielskeho chápania našej histórie až v 20. storočí. Napríklad v Inkskom svete hlavnú rolu hral princíp reciprocity. Viete ako fungoval?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (36)

Na začiatku inkskej ríše stál neobyčajný človek, Inka Pachacutec (čítajte: pačakutek), ktorý porazil nepriateľov - Chancas (čítajte: čankas) a tým mal otvorenú cestu do celého andského sveta. Žiadne iné etnikum nebolo také silné, ako boli Inkovia. Pachacutec pozval vládcov rôznych etník: Curacas (čítajte: kurakas) a organizoval pre nich veľkú oslavu, kde jedli, pili a dostali rôzne dary. Pachacutec mal na rozdávanie z toho, čo zobral ako korisť od Chancas, keď ich porazil. Treba zdôrazniť, že v Andách sa žije na náhorných planinách, ktoré sú aj vo výške viac ako 3800 m n.m. a kde skoro nič nerastie, život je tam veľmi ťažký, a obyvatelia týchto území sú aj v súčasnosti veľmi chudobní. Keď sa skončili oslavy, Pachacutec prosil od týchto hostí, nech pošlú pracovníkov, aby prestaval svoje hlavné mesto Cusco (čítajte: kusko).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nové mesto projektoval tak, aby malo tvar Pumy. V strede dal postaviť veľké námestie na obrady a na obdarovanie poddaných. V Hlave pumy dal neskôr postaviť obrovský náboženský komplex známy ako Sacsayhuaman. V časti genitálií zostal chrám slnka: Intikancha, ktorý dal neskôr celý oblepiť platňami zo zlata, aby ho bolo vidieť z veľkej vzdialenosti. Chrám premenoval na Qoricancha (chrám zlata).

Na prestavbe Cusca pracovalo niekoľko desiatok tisíc ľudí. Posunuli rieky, stavali kanály, nové paláce pre inkskú šľachtu, sklady, terasy na poľnohospodárske účely, ulice, atď. Vždy, keď potreboval nových pracovníkov, usporiadal Pachacutec nové oslavy a obdaroval poddaných jedlom a pitím, hlavne nápojom chicha (čítajte: čiča), čo je kukuričné pivo. Práve tento spôsob vzťahu bol základom inkskej organizácie na začiatku ríše. To bolo, pokiaľ Sapan Inka (Vládca Inka) nebol taký mocný, aby mohol rozkazovať. Najprv musel Sapan Inka organizovať nejakú oslavu a neskôr mohol prosiť od podaných pomoc. Toto sa vola systém reciprocity.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento systém bol taký dôležitý, že poznáme prípad, keď Sapan Inka bojoval a volal na pomoc vojská z Cusca. Po niekoľkých dňoch a stovkách kilometrov putovania prišlo vojsko. Sapan Inka ihneď poslal rozkazy, ale generáli sa urazili a otočili sa naspäť do Cusca. Sapan Inka si uvedomil svoju chybu, poslal dary a prosil o pomoc. To, čo pre človeka západného sveta môže byť považované za zradu, v prípade inkského obyvateľstva bolo považované za urážku zo strany Sapana Inku.

Tento spôsob vzťahov bol široko používaný v inkskej ríši. Je známe, že keď sa regionálni Curacas (vládcovia) etník premiestňovali vo svojich nosidlách, za nimi kráčali ľudia, ktorí mali jedlo a nápoj Chicha. Tam, kde sa vládca zastavoval, organizoval oslavu, kde všetci pili a jedli. Španieli zakázali "tieto žúrky", ale tým spôsobili problém vládcom, lebo oni už nemali na základe čoho prosiť svojich poddaných o služby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento spôsob jednania používali Inkovia často vo svojich dobyvateľských cestách. Prišli s vojskom pred nejaké mesto, alebo dedinu a pozvali regionálnych vládcov na oslavu. Na tejto oslave jedli a pili a dostali rôzne dary. Potom dostali ponuku pripojiť sa ku inkskej ríši. Inkovia požadovali od nich, aby ich uznali ako vládcov, aby im dali poľnohospodársku pôdu a pracovníkov na zmeny (Tento systém sa volal Mita. Ľudia niekoľko mesiacov pracovali pre štát a potom boli uvoľnení, na ich miesta prišli ďalší ľudia pracovať pre štát).

Inkovia za to dávali produkty, ktoré ostatní nepoznali, posielali učiteľov, učili ich nové techniky, stavali sklady, poľnohospodárske terasy atď. V zlých časoch zásobovali dediny jedlom zo štátnych skladov vzdialených niekedy stovky kilometrov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vieme, že tento systém („možno“ spolu s mnoho tisícovým vojskom, ktoré čakalo za hranicami mesta) bol dostatočne presvedčivý, lebo inkská história hovorí, že tento bol hlavný spôsob dobývania Inkami.

Andský svet je iný, ako západný svet. Kým západné vojská napádali a dobývali susedov a Habsburgovci usporadúvali svadby, aby zväčšovali svoje územia, Inkovia „prosili“ o pomoc. A čo sa stalo keď táto „prosba“ nebola vypočutá?. To je na iný článok .....

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 10 rokov. Som majiteľ CK Eslovaquia travel a sprevadzam krajiny Latinskej Ameriky: Peru, Bolivía Ekvador, Mexiko, Guatemala, Čile, Argentina, Belize a Honduras. Som byvali majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Peru - InkoviaDobývanie PeruPeru - zvyky a kultúraPeru - GastronomiaSlovensko a JaPeru - Mesta a PamiatkyPeru - CestopisyAmazonský pralesOpera a kultúraNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu