reklama

Bankovníctvo chudobných v Peru

Stredná trieda v Peru má prístup ku vyspelému bankovému sektoru tak, ako v Európe, ale chudobní nemajú naň prístup. V Peru, rovnako ako v celej Latinskej Amerike existuje obrovský nepomer v príjmoch obyvateľstva. Gini index, ktorý meria príjmové nerovnosti, podľa ktorého je Slovensko spolu s Českom a Severskými krajinami medzi desiatimi krajinami s najnižšou príjmovou nerovnosťou na svete, dáva Peru do opačnej časti rebríčka. Čo, v týchto podmienkach robia chudobní, aby máli prístup k pôžičkám?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

V Peru je veľmi veľká príjmová diferenciácia. Vďaka tomu má stredná trieda prístup k veľkej ponuke služieb, ktoré vytvára nižšia trieda. To znamená, že okrem služieb, ako reštaurácie, bary, kaderníctva, krajčírstva, atď., si naša stredná trieda môže dovoliť najať napríklad slúžky, alebo opatrovateľky k deťom.

V Peru má mnoho služieb vysoký štandard. Napríklad prídete večer do reštaurácie (do lepšej, ale nie do najluxusnejšej) a keď sa nedá parkovať hneď pri nej, chlapec zamestnaný v reštaurácii, dostane od Vás kľúče od auta a zaparkuje vaše auto niekde blízko (reštaurácie majú dohodnuté nejaké miesta blízko). Môže sa spýtať, či si neprajate umyť auto, ak áno, budú ho umývať, kým sa vy najete. (Za to zaplatíte chlapcovi nejaké drobné). Pri vchode do reštaurácie vás čaká slečna, ktorá sa s veľkým úsmevom spýta, koľko je Vás a nájde pre vás vhodné miesto. Príde čašník, u ktorého si objednáte nápoje a je druhý ktorý bude mať na starosti jedlo, atď. Máme tento štandard, lebo nekvalifikovaná práca je u nás zle platená.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slúžkami bývajú mladé dievčatá, ktoré prišli do Limy (alebo do iného väčšieho mesta) hľadať robotu. Často bývajú v dome, kde sú zamestnané a majú jeden voľný deň do týždňa, doma perú, varia, upratujú, ale majú kde bývať. Dostavajú minimálnu mzdu a často časť z nej posielajú domov rodičom, ktorí sú chudobní. Neskôr sa niektoré osamostatnia a bývajú v slumoch na okraji miest. Chodia slúžiť do domov, ako do zamestnania. Nemajú úspory. Čo robia, keď majú nejaký problém a potrebujú peniaze? Existuje viac možností.

Pôžičky od úžerníkov.

Úroky sú veľmi vysoké, napríklad aj viac ako 10% mesačne, ale veľa ľudí ani túto možnosť nemá. Problém, čo na Slovensku vidím v rómskych osadách, nie je problém Rómov, ale problém chudobných. Aké si myslite, že boli úroky, ktoré pýtali najbohatšie bankárske rody v Európe, ako Mediciovci, alebo Fugerovci? Židia v stredoveku rovnako požičiavali peniaze (aj kráľom) s podobnými úrokmi. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Juntas (čítajte: Chuntas) 

Je to spolčenie - zbierka. Desať, alebo viac ľudí sa dá dokopy a dohodnú sa, že mesačne poskytnú povedzme 20 alebo 30 eur. Ten, ktorý „juntu“ organizuje, to robí preto, že je v nejakej finančnej tiesni a potrebuje peniaze, (napríklad, niekto v rodine ochorel). On nájde 10 ľudí (ostatní pomáhajú takým spôsobom, že sa pýtajú známych, či nechcú prispieť). Organizátor, dostane peniaze v prvý mesiac zbierky, poradie ostatných sa losuje. Niekedy niekto hovorí, že on chce povedzme štvrtý mesiac, lebo vtedy bude mať svadbu dcéra a ostatní súhlasia. Organizátor potom má na starosti každý mesiac pozbierať peniaze a dať tomu, ktorý ich má dostať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Juntas sú u nás také rozšírené, že niektoré firmy ich používajú na predaj povedzme televízorov. Oznámia, koľko ľudí potrebujú na juntu, ľudia sa zapíšu a keď už majú 10 alebo 12 ľudí, začínajú s predajom. Raz mesačne všetci platia a firma losuje jeden televízor. Takto zvyknú firmy po 8 mesiacoch dať TV aj tým posledným, ale len ak celá skupina platí pravidelne. 

Pollada (čítajte: Pojada)

Pollo je kura. Pollada je stretnutie, kde osoba, ktorá potrebuje peniaze varí jedno jedlo a predá ho známym so ziskom. Najčastejšie je to jedlo pečené kura, ale môže byť hocičo. Známi to jedlo kupujú. Prídu na chvíľu na návštevu a zjedia to jedlo, alebo si ho berú so sebou. Ak predáte povedzme 100 porcií po 4 eurá a odrátate náklady, mate peknú sumu, pre osobu, ktorá potrebuje pomoc. U nás doma, lebo máme väčší dom, zvyknú robiť polladu na pomoc chudobným. Takto pomáha moja mama.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred rokom odišla z našej reštaurácie, pre osobné problémy, jedná kuchárka čo u nás pracovala a chcela zobrať domov nejaké peniaze. Tak sme jej požičali našu reštauráciu na polladu. V nedeľu večer máme zavreté a vtedy ona varila a pozvala všetkých známych. Ľudia z latinskoamerickej komunity, nejakí jej známi, moji známi, atď. Aj ja som kúpil svoje jedlo, aby ona mala nejaké peniaze. 

Colectas (čítajte: kolektas)

To je dobrovoľné zbieranie peňazí. Keď vieme, že ktosi má problém, niekto začne zbierať peniaze. Niekedy sa dohodne nejaká suma. Mama mysli vždy na mňa, a aj keď bývam viac ako 25 rokov mimo Peru, nezabudne ma zapísať na zozname pomáhajúcich. Potom keď zavolám domov, mama mi povie, aký je problém a koľko by som mal prispieť. Hneď ako mám príležitosť pošlem dohodnutú sumu. Do vtedy niekto z mojej rodiny „mi požičia“. 

Takto si pomáhajú ľudia v Peru keď nemajú prístup na normálne financovanie. 

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Carlos Arturo Sotelo Zumarán

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Prišiel som na Slovensko študovať pred viac ako 30 rokmi a potom som sa vrátil do Peru, žil som istý čas v Mexiku, ale nakoniec som sa s rodinou rozhodol vrátiť na Slovensko, kde som nepretržite 10 rokov. Som majiteľ CK Eslovaquia travel a sprevadzam krajiny Latinskej Ameriky: Peru, Bolivía Ekvador, Mexiko, Guatemala, Čile, Argentina, Belize a Honduras. Som byvali majiteľ peruánskej reštaurácie CASA INKA v Bratislave. Zoznam autorových rubrík:  Peru - InkoviaDobývanie PeruPeru - zvyky a kultúraPeru - GastronomiaSlovensko a JaPeru - Mesta a PamiatkyPeru - CestopisyAmazonský pralesOpera a kultúraNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu