My, obyvatelia latinskej Ameriky sa považujeme za Američanov. Na Slovensku, keď niekto hovorí „Američan“, myslí tým len obyvateľov Spojených Štátov a my musíme opakovať, že sme takí istí Američania, ako sú oni. Pre nás obyvateľ Spojených Štátov je jednoducho „gringo“. Slovo vzniklo v španielsku, keď niekomu nerozumeli, hovorili, že je Grék, po španielsky „griego“. Neskôr sa slovo zmenilo na „gringo“. V Latinskej Amerike veríme, že slovo „gringo“ vzniklo v Mexiku počas vojny medzi Spojenými Štátmi a Mexikom, (Mexičania vtedy prišli o polovicu svojho územia), keď Mexičania kričali na vojakov Spojených štátov „Green go home“ a potom ich volali len gringo, ale uniformy vojakov v tej vojne boli modré. V staršej španielskej literatúre sa používalo slovo „gringo“ v zmysle cudzinec.
Tak že my sme Američania a obyvateľ Spojených Štátov je „gringo“ a gringos sú tiež blondiaci (tak možno aj vy J ).
Osobný kontakt
Normálny spôsob pozdravu medzi rodinou a dobrými kamarátmi je „abrazo“ - objatie. Abrazo býva krátke, ale ak sa stretnete po dlhom čase s rodinou, alebo s priateľmi, môže trvať dlho a byť silné, veľmi silné (povedzte to mne pri každej návšteve Peru). Ženám dáš okrem toho jeden bozk na líčko. Okrem toho, keď sa ľudia rozprávajú, často aj sa dotýkajú. Keď som na Slovensku skončil vysokú školu, odišiel som s manželkou a malým synom bývať do Peru na 5 rokov. Keď som sa vrátil stretol som sa so švagrom, ja som ho išiel objať a on mi dal ruku a som si uvedomil: vitaj naspäť...
Ľudia chcú byť spolu
Často sa navštevujú. Keď som prišiel do Peru aj s turistami, na letisko prišlo pre nás viac ako 20 ľudí. Keď sme chodili po pamiatkach v Lime spolu s nami chodilo aj 10 ľudí z mojej rodiny. Za par dní doma vidím blízku aj vzdialenú rodinu. Môj syn sa ma raz spýtal: Tato prečo v Peru je každý deň nejaká oslava?
Optimizmus
Keď v Peru stretnem niekoho a spýtam sa: „Ako sa máš?“ Odpoveď je vždy: „Dobre, super“, alebo niečo podobné. Neskôr sa dozviem, že až tak dobre nie je. Myslím si, že keď ľudia takto odpovedajú pomáha im to cítiť sa lepšie a nemyslieť toľko na vlastné problémy. Podľa svetových rebríčkov patria ľudia z Latinskej Ameriky medzi najšťastnejších ľudí sveta. Keď vidím aké majú skutočné problémy, nechce sa mi to veriť. Ja si myslím, že žiť šťastne je voľba, každodenná voľba a v Latinskej Amerike si vedia vybrať.
Poďme tancovať
Ľudia v Latinskej Amerike sme „tancujúci“ národ na rozdiel od Slovákov, ktorí podľa mňa oveľa častejšie spievajú. U nás často chodíme tancovať. Na rodinných oslavách som videl aj moju 90 ročnú babku ešte s chuťou tancovať tak isto, ako môjho synovca, ktorý vtedy mal dva či tri roky.
Stretneme sa o 16:00
Čas u nás v Peru plynie iným tempom, ako sme zvyknutí tu na Slovensku. Keď u nás niekoho pozvú napríklad o 16:00 na detskú oslavu, nikto neočakáva, že naozaj prídete o štvrtej. Keď sme bývali v Peru, s manželkou sme prišli presne na nejakú pozvánku a videli sme, ako domáci ešte dokončievali posledné veci a išli sa sprchovať.
Keď sme ešte študovali na Slovensku, kamarát z Panamy, ktorý mal frajerku z NDR mi žartom povedal: Ja nechápem túto Nemku, pozvú nás na 19:00 a sa ja o 19:00 začnem sprchovať a ona zúri.
Naše zdravie
Podľa mňa tieto rozdiely najlepšie vystihol doktor po narodení môjho syna v Bratislave. Keď sme doma prečítali lekársku správu našli sme tam: Matka zdravá - otec z Peru...
Moja manželka zvykne hovoriť, že ani matka nemôže byť veľmi zdravá, keď otec je z Peru.
Keď moje deti reagujú na nejaké situácie tak, ako by som reagoval ja, poviem im, že asi nie sú veľmi zdravé ...