Mama mi preplakala 200 Kčs

Autor: Carlos Arturo Sotelo Zumarán | 6.6.2013 o 10:42 | (upravené 6.6.2013 o 10:54) Karma článku: 17,23 | Prečítané:  6488x

Moje prvé dni na Slovensku boli skôr o stretnutí s komunitou zahraničných študentov, ktorí prišli tiež na Slovensko študovať a o objavovaní drobných vecí, ktoré bežne nikto nevidí.  

Dôvody mojej cesty na Slovensko sú popísané v predchádzajúcom článku a tu je pokračovanie.

V Bratislave na hlavnej stanici nás čakala učiteľka Mája z ÚJOP (ústav pre jazykovú a odbornú prípravu) a dvaja študenti z Latinskej Ameriky. Vo vlaku nás prišlo asi 30 študentov. Išli sme električkou na internát. 

Internát

Na internáte mi dali kľúče od izby a potom som vyfasoval posteľné prádlo. Nato mi učiteľka ukázala paplón, ktorý bol pod váľandou (doma som ešte nevidel otváraciu posteľ). Paplón? - ani to som ešte nevidel, doma sme mali hrubé deky. Potom nám ukázala ako navliecť paplón: otočíš návlečku, dáš ruky dovnútra, chytíš rohy návlečky a potom rohy paplónu a to celé otočíš, paráda J .      

Potom mi povedala, kedy sú raňajky, obed a večera. Prišiel som na Slovensko 24. augusta a školu sme mali začať až 1. septembra, takže na začiatku sme do školy nechodili.

Neskôr som sa dozvedel, že sme v karanténe a nemôžeme opustiť budovu, kým nemáme výsledky z lekárskej prehliadky. Na lekársku prehliadku sme išli na druhý deň. Keď nám prišli výsledky, mohli sme začať chodiť von.

Cestoval a cestoval.

Môj starý otec bol učiteľ literatúry a vďaka nemu som od malička veľmi veľa čítal (na začiatku mi platil za každú prečítanú knihu). Cestoval som okolo sveta, alebo až na mesiac spolu s Julesom Vernem, alebo som bojoval s pirátmi s Emiliom Salgarim.  Predtým, ako som cestoval na Slovensko, išiel som na Československé veľvyslanectvo a dali mi časopisy po španielsky o Československu. Môj strýko mi dal mapu Európy, ktorú dostal, keď cestoval po Európe s Europasom a tak som v mojich predstavách cestoval podľa nej po celej Európe, meral som vzdialenosti a sníval o cestách.

Keď som prišiel na Slovensko, dostal som ďalší bonus. Nevidel som len Európu, ale na jazykovej škole som stretol celý svet. Môj prvý spolubývajúci bol z Bangladéšu, druhý bol zo Zambie. Na jazykovej škole boli ľudia asi z 50 krajín a ja som prvý krát jedol indické jedlo, alebo kuskus a stretol som sa s ľuďmi z Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.        

Komunikácia v predinternetovom období

Keď som prišiel na Slovensko, ešte neexistoval internet. S rodinou sme komunikovali tak, že sme písali jeden list, išli sme na poštu a ten list išiel asi 10 dní do Peru (kamaráti z Nikaraguy hovorili, že k nim išiel aj mesiac). List prišiel do Peru a tam ho celá rodina čítala a potom začali odpovedať. Moja mama čakala, kým rodina napíše viac listov a potom ich všetky posielala spolu. Takto som dostal v priemere jeden list za mesiac. Môj kamarát Castor z Kolumbie mal dohodu, že každý mu má list posielať zvlášť a on dostaval listy skoro každý deň. Všetci sme mu to závideli.  

Dostavali sme 800 kčs ako štipendium, odtiaľ nám zobrali za ubytovanie a stravu a ostatné peniaze nám dali. Peniaze nám vystačili. Telefonovanie do Peru bolo veľmi drahé: 80 Kčs za minútu. Raz som bol veľmi smutný a chcel som hovoriť s mamou, vedel som približne kedy bude doma. Tak som zobral peniaze a išiel som na poštu a telefonoval som. Mama bola doma, ale keď ma počula celý čas len plakala. Vtedy som myslel len na to, ako mi preplakala tie peniaze, ale teraz sa na tom dobre smejem.    

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Van der Bellen nevyhral, to len populizmus porazil sám seba

Miloš Zeman sa tešil predčasne. Ukazuje sa, že víťazstvá radikálov či populistov nie sú ani v dnešnej dobe samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Renzi dal sám sebe mat. Dostala ho aj Európa?

Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.

SVET

Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu

Hlasovanie zaznamenalo vysokú účasť.


Už ste čítali?